Pochopil... S úsmevom vstal... Vysunul stoličku... Ona si sadla... Nahlas a zreteľne povedala: „Ďakujem.“ Aj on si sadol... S úsmevom...
Na všetkých stoloch v reštaurácii boli tulipány. Keď prišla čašníka k ich stolu, že čo si dajú ona opäť nahlas a zreteľne: „Ja sa nemôžem pozerať na ten kvet. Ja neznášam tulipány. Môžete to odniesť?“ Čašníčka bez všetkého vyhovela. Ona opäť nahlas a zreteľne: „Ďakujem.“
Niečo si objednali a čašníčka odišla. Následne sa jej zachcelo na toaletu. Oznámila mu to decentne. Ale zreteľne... Vstal... Vysunul stoličku... Podal jej ruku... Vstala... Nahlas a zreteľne povedala: „Ďakujem.“ A išla sa vyčúrať...
A on sa stále usmieval a vyzeral taký spokojný...